Vaše příběhy: S nízkohistaminovou dietou zmizelo i noční dušení

Koho by netěšilo, když se někomu jinému zlepší zdravotní stav, zvláště když je to třeba i na maličkém základě jeho rad. Velmi si cením všech zpráv, kdy mi píšete se zpětnou vazbou, tedy třeba i ve chvíli, kdy je vám mnohem lépe, kdy jste posunuli, některé rady vyzkoušeli a ulevilo se vám. Takové zprávy se šťastným nebo nadějným koncem mě opravdu vždy potěší, jsou nezištné a zahřejí u srdce. I když chápu, že když se člověku udělá lépe, nechce vysedávat u počítače a raději utíká žít a užívat si život tak, jak je to správné. Často vás pak prosím o přispění vlastních příběhů, které by další lidi povzbudily, které by jim ukázaly, že má smysl hledat si svou cestu ke zdraví, protože tam někde je, jen je prostě jiná a člověk si ji často musí vyšlapat sám. Nakonec se často nedočkám, o to víc jsem ráda, když odpověď přijde. Dnes bych vám ráda přidala slovenský příběh, kdy hlavním příznakem nemoci bylo noční dušení. Je vám asi jasné, že cesta k diagnóze nebyla jednoduchá.

Ako som sa stala histaminičkou

Moje dusivé problémy začali na prelome detstva a dospelosti. Niekedy okolo dvadsiatich rokov som si začala uvedomovať, že sa v noci dusím. Vtedy to bývalo občas, raz za štvrťrok. Dlho som tomu nepripisovala dôležitosť, nevenovala pozornosť. Bolo to nepríjemné, ale myslela som, že normálne. Myslela som, že je to obyčajné nočné zabehnutie. Strach mi začali nahánať až nočné príhody so zášklbom končatín. Na pár sekúnd išlo o život. Pol hodinu po zaspatí (vždy iba pol hodinu po zaspatí, niekedy opakovane) som sa zobudila na dusivé zakašlanie, lapanie po dychu, niekedy s pocitom zabehnutia. Niekedy kratšie, niekedy dlhšie – niekedy ľahké prebudenie, inokedy trojsekundový boj o život. Srdce sa rozbúchalo, nastúpil pocit strachu a paniky, dve hodiny pretáčania na posteli.

Odhodlala som sa zveriť sa s takou nezvyčajnosťou obvodnej lekárke. Tvárila sa, akoby to poznala. Predpísala šumivé magnézium, ktoré mi naozaj na pár dní aj zabralo, alebo skôr, predĺžilo intervaly nočného dusenia natoľko, aby som sa prestala báť.

Tehotenstvo

Keď som spoznala pána Pravého, rýchlo som otehotnela. V tomto období si nepamätám žiadne dusenie, zaujímavé. Dnes viem, že nie zaujímavé, ale štandardné. V tehotenstve sa do tela vyplavuje viac enzýmu diamínooxidáza, asi aj iných enzýmov. Žena vraj omladne. Ale po pôrode pomaly prichádzalo peklo.

Príznaky

Po pôrode sa moje dusenie výrazne zhoršilo, frekvencia sa zväčšila, počet prebdených nocí už vzrástol na každú, nie na občasnú. Strach sa dostavoval už aj cez deň. Pribudli pocity strachu, denné návaly úzkosti, začala som nenávidieť vlastnú posteľ. Často som dávala do googla slová “nočné dusenie”, ale vychádzali mi odtiaľ iba refluxové výsledky či spánkové apnoe. Nemám a nemala som reflux, potvrdil to špeciálny rontgen pažeráka. Ani nechrápem a nikdy som nechrápala, potvrdil to môj manžel, ktorý býva svedkom mojich dusení. Je jeden z mála, ktorý mi verí. Pretože nič nie je v tejto súvislosti útrpnejšie, ponižujúcejšie, smutnejšie, ako keď vám okolie, blízki, lekári… neveria.

Čo robiť?

Internet neradil, ani v diskusiách sa nikto taký, ako ja, nenašiel. Opäť som po rokoch zašla k lekárke. Predpísala guajacuran na ukľudnenie, so slovami: “aby ste sa konečne vyspali”. Fakt pomáhal. Cítila som v tele príjemný kľud a teplo. Večernú úľavu. Nie vždy sa však na neho dalo spoľahnúť. Už dlhšie som tušila, že keď sa večer nenajem, tak sa mi to v noci skôr nestane, ako stane. S blížiacim sa večerom sa mi scvrkával žalúdok, zužovalo hrdlo, cítila som pocit tlaku v krku, dostávala som sa do fázy, kedy moje posledné jedlo bol malý obed. Do postele som chodievala s hviezdičkami pred očami od hladu, ale za tú prespatú noc to stálo. Ráno som vstávala šťastná, že “sa nič v noci nestalo”.

Bylinkárka

Pýtala som sa kade-tade na názor. Alergológa, pľúcnej lekárky, rontgenológa, ušno-nosno-krčnej, absolvovala som aj spirometriu, ultrazvu ciev na krku, endokrinologička ma poslala na psychiatriu. Bola som dokonca aj vo výbornom spánkovom laboratóriu. Tam sa mi dusenie, samozrejme, neprejavilo, dnes viem prečo. Nedali mi predsa žiadny jogurtík, ani nič zohrievané, žiadne kvasnice a podstatné bolo aj to, že z nemocničnej stravy sa nedá prejesť. Doma áno.

Zas som hľadala sama, písala som si denník jedál a nápojov, získavala súvislosti. Začala som behávať, aby som odbúrala stres (mimochodom, toho mám minimálne, viem čo je to stres), schudla som 14 kíl cielenou diétou (vylúčenie čokolády, delená strava), no všetko stále bez efektu. Vždy keď som už-už bola na stope, zrazu sa všetko znegovalo, nepotvrdilo, vyvrátilo. Čo môže škodiť? Cítila som, že príčina tkvie v niečom jasnom, vysvetliteľnom. Vlhko? Sucho? Vždy v lete sa to zhoršovalo. (Dnes viem, že kvôli melónom, čerešniam, jahodám, sezónnemu ovociu a zelenine (špenát, cuketa, baklažán…), ktoré si bolo treba riadne a vo veľkom užiť, veď je sezónne!).

V tom čase mi v jednom bylinkovo-čajovom obchode ponúkli produkt RENOL od spoločnosti Energy. Pár kvapiek dva krát denne. Pomáhalo! A Pomáhal aj jazmínový čaj! Odhadujem, že spoločný menovateľ týchto produktov je zložka na ukľudnenie, ako bol guajacuran. Oba produkty sa ale nemajú brať dlhodobo, takže zase pátrať ďalej.

Karty mieša štítna žľaza

Nie, štítna žľaza nie je happyendom problému. Je iba veľká kapitola môjho príbehu.

Jedného dňa mi vymeškala menštruácia. Dosť dlho, tuším aj mesiac. Gynekologička odobrala krv, z ktorej výsledky nezapadali do správnych tabuliek o hormónoch štítnej žľazy. Šup, šup k endorkinologičke! Tá rýchlo a ľahko predpísala thyroxín, lebo tak hovoria tabuľky, “a od teraz každé ráno!” povedala. Bola som sklamaná z doživotných liekov, ale keď treba, tak treba! Brala som ich dva roky. A dusila sa. Častejšie však pribúdali návaly strachu, stavy úzkosti, cítila som hrču v hrdle, pribudli myšlienky o smrti. Po dvoch rokoch nastal v “liečení” zvrat. Pokusne sa lieky vysadili, lebo tak hovoria “správne” postupy. A zo mňa sa stal z noci do rána šťastný človek! Prestali návaly strachu, paniky a úzkosti, prestali myšlienky na smrť (nie na samovraždu, iba som často myslievala na smrť ako takú). Zverila som sa endokrinologičke, ale tá lieky kázala opäť nasadiť, pretože tak vraví moja krv. “Neverím vám, mám stovky spokojných pacientov! To nie je možné!” A problémy sa vrátili. Musím podotknúť, že čo sa dusenia týka, lieky na štítnu žľazu nemali žiadny efekt. Ani s nimi, ani bez nich. Dusenie sa vracalo.

Po mesiaci opätovného zaradenia thyroxínu som uplakaná hľadala pomoc na internete. Lebo, kde inde? Cítila som sa oveľa horšie a nechcela som sa zmieriť s tým, že by to takto malo byť do konca života. Našla som ochotného staršieho endokrinológa, ktorý mi poradil, aby som lieky nebrala, keď s nimi mám problém. Zdôraznil, aby som to pani doktorke nemala za zlé, lebo asi má málo skúseností. On mi verí, pretože na rozdiel od nej, on už takého pacienta mal. A v takom prípade sú lieky viac na škodu, ako úžitok. Viac som thyroxín do úst nedala. S lekárkou som sa rozišla s krikom. Vraj takéto lieky sú veľmi drahé a ja zbytočne “vymýšľam”. Veď “koľkí sú spokojní a fungujú?!”. Ja som sa však od tejto chvíle prestala báť. A už som spokojná aj ja. Tento príbeh spájam s histamínovým problémom, pretože thyroxín patrí to zoznamu problematických liekov pre histaminikov.

Lekárnička

Po dvadsiatich rokoch prišiel deň spasenia. Počas nakupovania v hypermarkete som len tak zašla do lekárne, že sa spýtam tam. Po krátkom rozhovore o kvasniciach mi sympatická lekárnička poradila, aby som sa nechala vytestovať na histamín, že aj ona s ním má problémy. Zlatá ženská! Bohyňa! Do smrti budem jej dlžníkom!

Diéta

Po internetovom oboznámení s problémom zvaným Histamínová intolerancia som si začala všímať čo jem a čo sa deje v noci. Zistila som, že v prvom rade sú to kvasnice, čo mi robia problém. Žiadne koláče, buchty, žiadna pizza, ba ani chlieb! Žiadne zohrievané jedlo, všetko vždy iba čerstvé, rovno zo šporáka. Hold, dovolenka all inclusive už nikdy nebude možná. Žiadne jahody (to vážne???!), čerešne či avokádo, žiadny baklažán. Ani obľúbená tekvicová omáčka tak skoro nebude. Špenát, mlieko (to mi spôsobovalo potrebu častého hlbokého nadychovania a zvýšenú tvorbu slín, to som si všimla, častejšie mi zabiehalo aj cez deň), jogurty, kyslá kapusta, ocot, takmer žiadne údeniny (mám iba jediný druh detskej šunky), pečené zemiaky do chrumkava upečené… Nič také! Oprážané koreniny (ako to robia v Indii) a vôbec oprážanie je pre mňa zlé.

Zato som objavila veľa zaujímavých nových receptov. Napríklad, miesto chleba som si začala robiť indické placky chapati – celozrnná špaldová múka, voda, soľ a lyžica olivového oleja. Sú báječné, vyjedá mi ich celá rodina. Dávam si ich hotové do mrazničky a zohrievam v rúre, sú veľmi chutné.

Alebo som objavila, že mlieko mi síce nerobí dobre, ale tvaroh a kyslá smotana mi neprekáža. Mixujem si ich s cukrom z kokosových kvetov, ktorý má nízky glykemický index a ja z neho nepriberám! 🙂 Úžasná správa! Zvykla som si to jesť denne, čo mi spôsobilo výraznú zmenu na pokožke a vlasoch. Dostali šťavu a život. Vlasy už nie sú ako slama, ale vlnité a hebké a pokožka sa prestala šúpať a svrbieť. Prestala ma svrbieť aj hlava.

Zakázaných potravín je veľa, no ostalo aj niekoľko povolených. Stále hľadám tie svoje, kombinujem, a už sa nedusím! Ja sa nedusím! 🙂 Občas príde ľahká príhoda po väčšej dávke zakázaného ovocia (doslova, milujem ovocie), ale po nej hneď opäť v noci zaspím. Nie je to také dramatické. Zistila som, že zohrievané potraviny, alebo niečo staršie, mi urobia väčší problém, ako zakázané základné potraviny (ovocie a zelenina). Stále večer nejedávam, ale posledné jedlo už nie je na obed, ale večera o pol šiestej. Našla som si zopár náhrad za zakázané. Miesto jogurtov tvaroh, miesto mliečnej čokolády ryžová :-), miesto chleba placky, na raňajky báječné ovsenné kaše s rastlinnými mliekami.

A stal sa zo mňa iný človek! Prestalo dusenie a s ním sa dostavilo aj zopár nečakaných bonusov. Prestalo pískanie na pľúcach pri hlbokom nádychu či pri športe, prestalo časté odŕhanie (pokašliavanie), prestala potreba neustáleho hlbokého nadychovania, nádychy sa prehĺbili, akoby som našla kyslík, radosť dýchať! 🙂 Zmizol tlak v krku, záchvaty paniky a návaly strachu ma už nechytili ani raz! Prekvapením pre mňa bola moja menštruácia, ktorá sa dostavila vždy každý mesiac, na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov. Je presnejšia ako s hormónom štítnej žľazy! Je to pre mňa satisfakcia, pretože endokrinologička mi predpovedala, že keď nebudem brať lieky, budem mať sto kíl, oplešatiem a prestanem menštruovať. A ja mám hebké vlnité vlasy, pokožku bez šupiniek a kíl stále rovnako. A teším sa na svete! Nečakane! 🙂

Bea

dr.beata@gmail.com – pre prípad, že by sa našiel niekto ako ja. 🙂